Zdravím všetkých čo sem zavítali. Už dlhšiu dobu mi v hlave vŕta otázka prečo sme vlastne na svete. žijeme, študujeme, milujeme, trápime sa... a načo to vštetko? Robíme to pre seba alebo pre iných. Keď som bol malý sklamal som moju mamu dvakrát tak silno, že ma udrela. Bežne to nerobievala takže to niečo znamenalo. Ale po ten druhý krát som si povedal, že ešte raz a odídem. Našťastie sa to už nestalo, lebo keby že hej, neviem kde by som teraz bol. Možno aj mŕtvy. Ale pravdupovediac, asi by som aj tak ostal doma. Keď som bol starší, chcel som si vziať párkrat život. Bolo to pre hlúposti keď teraz na to myslím, ale vtedy to bola veľká vec. Ale prečo som to nespravil? Nie preto že sa bojím toho čo bude po smrti, ale práve pre moju mamu a blizkych. Takže pre koho tu lastne žijem? Pre seba či pre iných. Trápim sa, pracujem a stále som na tom istom. A čo príde potom. No predsa to čo sa musí stať tak či tak, príde smrť. Ale keď niekedy aj vtejto dobe pomyslím na samovraždu, tak si poviem, že mohlo by byť este horšie. A tým že to tu na tomto prekliatom svete vydržím dokážem aspoň to, že nesklamem svoju rodinu, blízkych a priatelov.
Takže prečo sme tu? Je to život ktorý nam Boh daroval, alebo ako ja si osobne myslim, že je to tá druha etapa...a to je tzv. očistec? Lebo ja sa trápim, a keby nám tu Boh tak strašne pomáhal a keďže je všemohúci, isto by chcel aby nam bolo fajn, nemyslite?
Komentáre